Panama Papers: Úloha slobodných médií je pri odhaľovaní zločinov mocných nezastupiteľná

Autor: Martin Bohoš | 21.4.2021 o 15:32 | Karma článku: 1,84 | Prečítané:  244x

V roku 2016 novinári zverejnili závažné informácie o panamskej „továrni" na anonymné firmy. Uniknuté dokumenty obsahovali dôkazy o organizovanom zločine korupcii a odštartovali nástup cezhraničnej investigatívnej žurnalistiky.

Mossack Fonseca: Zrod právnického monštra

Keď sa v roku 1986 nemecký prisťahovalec Jürgen Mossack a Ramón Fonseca, známy panamský prozaik a právnik, rozhodli vytvoriť spoločnú právnickú kanceláriu, nikto nemohol tušiť, že po takmer 40 rokoch úspešného právnického biznisu zažijú krutý pád a spustia kauzu, ktorú si svet bude pamätať aj vďaka ich priezviskám. Ramón Fonseca sa narodil v Paname v roku 1952 a vyštudoval právo a politické vedy na Panamskej univerzite a na London School of Economics. Ako mladý muž kedysi dúfal, že zachráni svet. Najskôr túžil byť kňazom a neskôr šesť rokov pracoval pre OSN v Ženeve. „Nezachránil som nič, ani som nič nezmenil,“ spomínal Fonseca v televíznom rozhovore v roku 2008. „Potom som sa rozhodol, keď som bol o niečo vyspelejší, venovať sa svojej profesii, mať rodinu, oženiť sa a mať normálny život ... S pribúdajúcim vekom sa človek predsa len stáva materialistickejším.“

Jürgen Mossack sa narodil v Nemecku v roku 1948. S rodinou sa presťahoval začiatkom 60. rokov do Panamy. Podľa historických spravodajských záznamov americkej armády bol Mossackov otec počas druhej svetovej vojny členom Waffen-SS, neslávne známeho ozbrojeného krídla nacistickej strany. Po vojne mal Mossackov otec ponúknuť svoje služby vláde USA ako informátor. Napokon skončil v Paname, kde sa ponúkol, že bude špehovať, tentoraz pre CIA, komunistickú činnosť na neďalekej Kube. Mladý Jürgen v roku 1973 získal v Paname právnické vzdelanie a istý čas pracoval ako právnik v Londýne. Po návrate do Panamy založil právnickú firmu, ktorá sa v roku 1986 stala súčasťou firmy Mossack Fonseca.

Obaja partneri, Mossack aj Fonseca, sa vždy pohybovali v najvyšších kruhoch panamskej spoločnosti. Ich spoločná právnická firma nesúca v názve ich priezviská sa stala globálnou konzultačnou firmou, ktorá pomáhala bohatým ľuďom utajovať svoje obrovské majetky v zahraničí. Táto „továreň" na anonymné firmy rozšírila zo svojej základne v Panama City svoj biznis do viac ako 30 krajín a na svojom podnikateľskom vrchole úzko spolupracovala s takými globálnymi bankami ako sú Deutsche Bank, Société Générale, HSBC, UBS a Credit Suisse, ako aj renomovanými právnickými firmami v Holandsku, Mexiku, USA a vo Švajčiarsku.

Masívny únik dokumentov

Kancelária Mossack Fonseca písala úspešný príbeh, až kým sa na scéne neobjavil istý John Doe. Ide o whistleblowera, ktorý sprístupnil dokumenty nemeckému novinárovi Bastianovi Obermayerovi z denníka Süddeutsche Zeitung. Samotný John Doe zostal a zostáva z dôvodu obáv o svoj život v anonymite, a to aj voči novinárom, ktorí na analýze dokumentov a následnom vyšetrovaní pracovali. Vo svojom vyhlásení zo 6. mája 2016 John Doe ako dôvod, prečo sprístupnil dokumenty z kancelárie Mossack Fonseca nemeckému novinárovi uviedol sociálnu nerovnosť v príjmoch a podstatu zjavnej nespravodlivosti, ktorá z dokumentov vyplýva.

„Rozhodol som sa odhaliť praktiky spoločnosti Mossack Fonseca, pretože som presvedčený, že jej zakladatelia, zamestnanci a klienti by sa mali zodpovedať za svoje úlohy v kriminálnych aktivitách, z ktorých zatiaľ vyšli najavo len niektoré z nich. Bude trvať roky, možno desaťročia, kým sa svet dozvie úplný rozsah ohavných činov tejto firmy.“ skonštatoval vo svojom stanovisku Doe. Zároveň dodal, že nikdy nepracoval pre nijakú vládu alebo spravodajskú agentúru a vyjadril ochotu pomôcť prokurátorom, ak jemu a ďalším whistleblowerom bude udelená imunita pred trestným stíhaním. Po tom, čo denník Süddeutsche Zeitung overil, že vyhlásenie whistleblowera skutočne pochádzalo z dôveryhodného zdroja, zverejnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ – International Consortium of Investigative Journalists) celý dokument na svojej webovej stránke. Denník Süddeutsche Zeitung tiež požiadal ICIJ o pomoc pri analýze veľkého množstva uniknutých dát a dokumentov. Novinári zo 107 mediálnych spoločností v 80 krajinách sveta následne analyzovali dokumenty s podrobnosťami o činnosti právnickej kancelárie Mossack Fonseca. Po viac ako roku analýz boli 3. apríla 2016 uverejnené prvé spravodajské príbehy spolu so 150 samostatnými dokumentami. Tento projekt okrem iného predstavuje dôležitý míľnik aj vo využívaní softvérových nástrojov a dát v žurnalistike a úzkej cezhraničnej spolupráci novinárov a redakčných tímov.

Uniknuté dokumenty ako aj celá kauza boli nazvané „Panama Papers“ kvôli krajine, z ktorej unikli, hoci panamská vláda vyjadrila voči tomuto slovnému názvu ostré výhrady kvôli obavám z poškodenia obrazu vlády a reputácie krajiny na celom svete. Niektoré médiá, ktoré sa téme Panama Papers doteraz venujú, preto používajú aj iné názvy.

Panama Papers v infografike

Panama Papers sa pre média stala okamžitou jednotkou v celosvetovom meradle. Počas prvých týždňov si 72 článkov a dátových analýz vytvorených novinármi z ICIJ prečítalo viac ako 80 miliónov ľudí takmer vo všetkých štátoch sveta. Následne rozpracované články mediálnych partnerov ICIJ sa v digitálnej, tlačenej alebo vysielanej podobe dostali k publiku, ktoré sa ráta na stovky miliónov. Niektorí politici v reakcii na zverejnené dokumenty Panama Papers prišli o „fleky“ alebo dokonca aj o slobodu. Islandský premiér Sigmundur David Gunnlaugsson rezignoval po celonárodných protestoch po odhaleniach, že s manželkou vlastnili spoločnosť na Britských Panenských ostrovoch. Padli aj politici v Mongolsku, Španielsku a v ďalších krajinách. V roku 2017 pakistanský najvyšší súd odvolal z funkcie najdlhšie slúžiaceho predsedu vlády Nawáza Šarífa v dôsledku odhalení dokumentov Panama Papers týkajúcich sa zámorských majetkov jeho rodiny. O rok neskôr bol Nawáz Šaríf odsúdený na 10 rokov väzenia za korupciu a musí zaplatiť pokutu 10,6 milióna dolárov.

Fonseca: Vytvorili sme monštrum

Takmer bezstarostný život zakladateľov sa zmenil vo februári 2017, keď polícia v Paname oboch zakladateľov zatkla  pre obvinenia z prania špinavých peňazí v rámci vyšetrovania veľkého brazílskeho škandálu. Dvojicu Jürgen Mossack a Ramón Fonseca však následne v apríli prepustili. Ich právnická firma, ktorá vyrástla do offshore ríše s viac ako 40 kanceláriami po celom svete, od Britských Panenských ostrovov až po Nový Zéland, zamestnávala viac ako 600 ľudí a jej ročná fakturácia dosahovala desiatky miliónov dolárov, však v rokoch 2017 až 2018 prakticky ukončila činnosť, keď zatvorila svoje pobočky a postupne prepustila väčšinu zamestnancov. Séria vyšetrovaní a stíhaní však pokračuje ďalej. Právnici z Mossack Fonseca tvrdia, že o páchaní trestnej činnosti svojich klientov nevedeli, keďže nemali prehľad o ich biznis aktivitách a neboli s klientami v priamom styku. Obhajujú sa tým, že málokedy komunikovali s konečnými zákazníkmi priamo, keďže medzi nimi a bohatými klientami, ktorých cieľom bolo najmä chrániť luxusné domy, jachty, privátne lietadlá, bankové účty a cenné umelecké zbierky pred súdnymi spormi s bývalými manželkami (manželmi) alebo obchodnými partnermi, vystupovali spravidla sprostredkovateľské firmy. Ramón Fonseca pri jednom z rozhovorov s novinárom ale uznal, že spolu s Jürgenom Mossackom vytvorili „monštrum“.

Nemecký zatykač

V októbri 2020 nemecké úrady vydali medzinárodný zatykač na zakladateľov právnickej firmy Mossack Fonseca, ktorú považujú za jedného z hlavných páchateľov daňových únikov odhalených práve vďaka dokumentom Panama Papers. Kolínski prokurátori žiadajú, aby boli Jürgen Mossack a Ramón Fonseca zatknutí pre obvinenie zo spolupáchateľstva pri daňových trestných činoch ich klientov. Podľa informácií mediálnych partnerov ICIJ Süddeutsche Zeitung, NDR a WDR prokurátori v Kolíne nad Rýnom žiadajú zatknutie Jürgena Mossacka a Ramóna Fonsecu pre obvinenie z napomáhania daňovým únikom a vytvorenia globálnej organizovanej zločineckej skupiny. Nemecké úrady by mali aj vďaka dokumentom Panama Papers disponovať dôkazmi o daňových trestných činoch vo viac ako 600 prípadoch. Vydanie Mossacka a Fonsecu do Nemecka ale bude problematické. Denník Süddeutsche Zeitung uviedol, že Panama nevydáva svojich občanov a nie je jasné, kedy alebo či vôbec budú obvinení muži čeliť súdnemu procesu v Nemecku. Vyšetrovatelia len dúfajú, že Mossack, pôvodom z Nemecka, sa dobrovoľne vráti. Motiváciou pre neho by malo byť udelenie výrazne kratšieho trestu aj z dôvodu jeho vysokého veku.

Panama Papers ako univerzálna téma

Aj po piatich rokoch od zverejnenia dokumentov Panama Papers má táto kauza globálny vplyv na právne, ekonomické a politické dianie v mnohých krajinách sveta. Len za mesiac marec 2021 odkazovalo na súvis s Panama Papers viac ako 300 spravodajských článkov v 14 jazykoch, ktoré ukazujú, že vyšetrovanie trestnej činnosti a nelegálnych finančných aktivít spojených so zakladaním a využívaním offshore firiem prostredníctvom firmy Mossack Fonseca a jej sprostredkovateľov zďaleka nekončí.

Napríklad na Malte úrady obvinili Keitha Schembriho, šéfa kancelárie bývalého predsedu vlády Josepha Muscata, z prania špinavých peňazí a podvodov v dôsledku vyšetrovania, ktoré bolo čiastočne vyvolané vďaka zverejneniu dokumentov Panama Papers a súd si popritom vypočul ďalšie svedectvá o bombovom atentáte na investigatívnu novinárku Daphne Caruana Galiziu. Rafael López Aliaga, kandidát na prezidenta v Peru, neuspel vo svojej snahe dosiahnuť, aby súd zastavil pokračujúce vyšetrovanie jeho úlohy v prípade prania špinavých peňazí súvisiaceho s Panama Papers. A v Dánsku tamojší minister financií uviedol informácie z dokumentov Panama Papers ako dôvod, ktorý legitimizuje zámer jeho úradu prijať stovky nových zamestnancov na posilnenie boja proti daňovým podvodom.

Panama Papers sa stali globálnym prameňom diskusií o korupcii, finančnej kriminalite a sociálnej a majetkovej nerovnosti. Citujú sa v parlamentoch, na súdoch, v budovách medzinárodných úradov a inštitúcií, ale sú námetom aj pre produkciu filmových štúdií a televíznych spoločností. Kniha bývalého novinára ICIJ Jakea Bernsteina „Tajný svet “ sa napríklad stala inšpiráciou pre film režiséra Stevena Soderbergha „The Laundromat“, v ktorom hrajú Meryl Streep, Gary Oldman a Antonio Banderas. S témou finančnej kriminality odkazujúcej na Panama Papers prišli aj kvízové ​​relácie ako napríklad „Jeopardy!“ a „Wait Wait...Don't Tell Me!“ a televízne seriály ako „Billions“ a „ Last Week Tonight with John Oliver “.

Follow the money

Od 1. dňa zverejnenia dokumentov Panama Papers podnikli vlády po celom svete oficiálne vyšetrovacie aktivity, ktorých cieľom bolo vyhľadávať (predtým) skryté doláre, eurá, jeny a ďalšie meny. Podľa najnovšej správy ICIJ vymohli viaceré krajiny nezaplatené dane, pokuty a penále v sume viac ako 1,36 miliardy dolárov, a to v dôsledku vyšetrovaní vyvolaných dokumentami Panama Papers. Za posledné dva roky desať krajín vrátane Austrálie, Belgicka, Dánska, Nemecka a Talianska uviedlo, že v dôsledku vyšetrovaní na podklade Panama Papers vymohli dodatočné daňové platby v sume viac ako 185 miliónov dolárov. Nórsko nedávno oznámilo, že získalo späť takmer 34 miliónov dolárov. Podľa správ o dodatočne vymožených úhradách, ktoré zhromažďuje  ICIJ, je evidovaných dokopy 24 krajín vrátane Českej republiky, ktorá už reportovala vymoženie sumy vo výške 36,46 miliónov dolárov. (pozn. Slovensko sa na zozname zatiaľ nenachádza). Stovky otvorených daňových kontrol proti jednotlivcom a spoločnostiam naďalej prebieha a je zrejmé, že zoznamy krajín a sumy dodatočne získaných daňových plnení budú rásť.

Zákonodarné zbory po celom svete prijímajú v reakcii na rozpočtové výpadky spôsobené zlyhaním vo výbere daní legislatívne opatrenia na boj proti daňovým únikom a sprísňujú aj predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, súčasťou ktorých sú aj pravidlá pre evidenciu konečných užívateľov výhod, čiže skutočných vlastníkov firiem. Aj vláda Panamy, ktorá pôvodne Panama Papers odsúdila ako kampaň, cieľom ktorej malo byť „skreslenie faktov a poškodenie dobrého mena krajiny“, nakoniec podpísala multilaterálny dohovor o zdieľaní informácií o zahraničných daňových subjektoch s inými štátmi. Nový Zéland sprísnil svoje zákony regulujúce zakladanie trustov cudzincami, v dôsledku čoho sa počet takzvaných zahraničných trustov na Novom Zélande prepadol o 75%. Vo Veľkej Británii sa poslanci parlamentu pri schvaľovaní zákonov z roku 2017, ktoré prvýkrát zaviedli trestný čin smerujúci proti profesionálnym právnikom, ktorí zataja daňové úniky svojich klientov, opakovane odvolávali práve na obsah dokumentov Panama Papers. V USA pomohli dokumenty Panama Papers presvedčiť Kongres, aby vypracoval a prijal zákon o transparentnosti spoločností, ktorý vyžaduje, aby vlastníci amerických spoločností odkryli svoju totožnosť ministerstvu financií. Legislatíva, ktorá sa považuje za najväčšiu revíziu amerických kontrolných postupov zameraných proti praniu špinavých peňazí od prijatia Vlasteneckého zákona (Patriot Act) po 11. septembri, vstúpila do účinnosti v januári tohto roka.

Zrod globálnej investigatívnej žurnalistiky

V roku 2017 bola práca investigatívnych novinárov z ICIJ ocenená Pulitzerovou cenou. Spôsob kooperácie viac ako 300 reportérov pri analýze a vyšetrovaní dokumentov Panama Papers a následné publikovanie zrozumiteľných a vysvetľujúcich textov založených na zisteniach, faktoch a dôkazoch, inšpirovalo mnohých novinárov, aby sa pridali a spolu tvorili nový druh špičkovej globálnej investigatívnej žurnalistiky. Tento druh globálnej spolupráce medzi novinármi (často zo vzájomne konkurenčných spravodajských a mediálnych spoločností) sa pravdepodobne stáva kľúčovou zbraňou pri obrane demokracie.

Jóhannes Kr. Kristjánsson, islandský novinár, ktorý analyzoval dokumenty Panama Papers, na základe ktorých došlo k zvrhnutiu predsedu vlády jeho krajiny, pre portál ICIJ uviedol: "Myslím si, že je spravodlivé povedať, že projekt Panama Papers priniesol svetu cezhraničnú žurnalistiku. Je to skutočne silný nástroj, keď novinári v mnohých krajinách spolupracujú na rovnakom príbehu a publikujú súčasne. To je mimoriadne dôležité pre novinárov v krajinách, kde sú porušované ľudské práva a nie je rešpektovaná sloboda tlače.

Maltský novinár Jacob Borg, ktorý bol inzultovaný pri pokuse klásť otázky maltskému ministrovi Konradovi Mizzimu ohľadne zistení z Panama Papers hovorí: „Moje správy o Panama Papers a ďalších následných únikoch ma prinútili uvedomiť si, aký nefunkčný a zložitý je súčasný medzinárodný systém. Aj keď špinavé peniaze prúdia cez hranice bez vážnych prekážok, miestnym orgánom často trvá týždne, mesiace a roky, kým ich identifikujú a zhromaždia informácie o takýchto nezákonných tokoch. Spoločná žurnalistika sa ukázala ako oveľa efektívnejšia.“ uviedol Borg.

Dôkazom skvelej práce medzinárodnej komunity investigatívnych novinárov je aj množstvo odkazov na zdrojové články k téme Panama Papers (nevynímajúc odkazy v tomto blogu). Spomenúť treba najmä International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ), ktorá je neziskovou organizáciou s malou ale odhodlanou redakciou s vlastným reportážnym tímom, ako aj globálnou sieťou reportérov a mediálnych organizácií, ktorí spolupracujú na vyšetrovaní najdôležitejších káuz v celosvetovom meradle. Sieť ICIJ  zahŕňa  267 najlepších investigatívnych reportérov zo 100 krajín a teritórií. ICIJ je tiež partnerom s viac ako 100 mediálnymi organizáciami, od najrenomovanejších svetových mediálnych domov vrátane BBC, New York Times, Guardian a Asahi Shimbun, až po malé regionálne neziskové investigatívne centrá.

Dôležitú úlohu v globálnej investigatíve zohráva aj Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP), ktorá predstavuje platformu investigatívnych reportáží pre celosvetovú sieť nezávislých mediálnych centier a novinárov. Nadácia Skoll Foundation vytvorila profilové video „O OCCRP“, keď OCCRP získala cenu Skoll za sociálne podnikanie v roku 2020, ktorá sa udeľuje vybranej skupine sociálnych podnikateľov, ktorých inovácie mali „výrazný a preukázateľný vplyv na riešenie významných globálnych problémov spoločnosti“.

Veľmi aktívnym hráčom v oblasti globálnej investigatívnej online žurnalistiky je aj holandský Bellingcat. Ide o nezávislý medzinárodný kolektív výskumníkov, vyšetrovateľov a občianskych novinárov, ktorý pomocou vyšetrovania otvorených zdrojov a sociálnych médií skúma rôzne témy - od mexických narkobarónov a zločinov proti ľudskosti až po sledovanie používania chemických zbraní v konfliktoch po celom svete. So zamestnancami a prispievateľmi vo viac ako 20 krajinách sveta pôsobí Bellingcat ako jedinečný projekt, v rámci ktorého sa stretávajú pokrokové technológie, forenzný výskum, žurnalistika, vyšetrovanie, transparentnosť a zodpovednosť. Bellingcat sídli v Amsterdame má 18 zamestnancov na plný úväzok a viac ako 30 prispievateľov z celého sveta, ktorých riadi štvorčlenný riadiaci tím.

V našich regionálnych „končinách“ je to hlavne český portál investigace.cz, ktorý prináša pôvodné investigatívne kauzy o cezhraničnom organizovanom zločine a jeho dopadoch na Českú a Slovenskú republiku. Web prevádzkuje České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, neštátna nezisková organizácia založená v roku 2013 skupinou novinárov. Ako jediné v Českej republike a na Slovensku je České centrum pre investigatívnu žurnalistiku súčasťou medzinárodných sietí investigatívnych novinárov Organised Crime and Corruption Reporting Project a International Consortium of Investigative Journalists. Na Slovensku je ešte partnerským centrom  OCCRP aj občianske združenie Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré vzniklo v roku 2018 s cieľom pokračovať v tom, čo začal novinár Ján Kuciak.

Svet po Panama Papers

Za posledných päť desaťročí došlo k dramatickej globalizácii organizovaného zločinu a korupcie. Ich celosvetový rozsah dosahuje úroveň biliónov dolárov každý rok. S pomocou „kriminálneho priemyslu“ a „bielych golierov“, čiže skorumpovaných bánk, finančných spoločností, audítorských a právnických firiem, registračných agentov a lobistov, sa siete organizovaného zločinu a korupcie neustále rozširovali a svoje služby tak sprístupňovali stále väčším skupinám skorumpovaných úradníkov, politikov, oligarchov a magnátov po celom svete. Umožnili im ľahko vyprať a skryť obrovské množstvá ukradnutých peňazí z verejných zdrojov pre ich budúce súkromné použitie. Výsledkom takéhoto chamtivého správania a arogancie mocných je bezprecedentný presun bohatstva do rúk úzkej skupiny kriminálnych skupín, globálna sociálna a majetková nerovnosť, nárast extrémistických prejavov, sociálne nepokoje, strata dôvery v politické elity a úpadok demokratických inštitúcií po celom svete.

Nástup globálnej investigatívnej žurnalistiky predstavuje v tejto situácii nádej, že hoci nás ešte čaká množstvo traumatizujúcich odhalení, policajných zásahov, súdnych konaní a politických súbojov, svet po Panama Papers má šancu ísť úplne inou, pravdivejšou cestou. Blížiaci sa Svetový deň slobody tlače (3. mája 2021) v tejto súvislosti pripomína dôležitosť ochrany práva na slobodu prejavu a poctivého a odvážneho prístupu k pravde.   

 

ZDROJ: https://www.icij.org/; https://www.occrp.org/en 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mestám vrásky, developerom hody. Čo spôsobí Holého stavebný zákon? (odpovede)

Návrh z dielne vicepremiéra spôsobil mimoriadny rozruch.

Babišov syn sa znovu ozval: Otec sa ma chcel zbaviť, povedal mi to

Babiš mladší už únos súdne riešiť nechce. Nedôveruje českej polícii.

Moderná krajina

O desať rokov môžeme byť bohatá krajina, ale životné šťastie bude klesať (rozhovor)

V dobiehaní Západu zaostávame, upozorňuje analytik Michal Lehuta.


Už ste čítali?