Investície do Bitcoinu pripomínajú hazard. A lákajú organizátorov investičných podvodov.

Autor: Martin Bohoš | 22.12.2020 o 13:36 | Karma článku: 2,97 | Prečítané:  414x

S cenou Bitcoinu rastie aj hon na investorov. Veľké množstvo platforiem (aj podvodných) na obchodovanie s Bitcoinom a prakticky neexistujúca právna regulácia obchodov s kryptomenou sú pozvánkou do kasína.

V máji tohto roku oslávili kryptomenoví nadšenci desiate výročie „Bitcoin Pizza Day“. Pre rýchlu orientáciu v čase pripomeňme, že letu 2010 dominovala historicky prvá účasť slovenských futbalových reprezentantov na Majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike. Šampionát nakoniec vyhrali Španieli, ktorí porazili Holandsko 1:0 v nadstavenom čase gólom Andrésa Iniestu. O Bitcoin sa však v roku 2010 zaujímal málokto, možno pár technologických nadšencov a vizionárov, ktorí sa snažili uviesť do života technologické dielo záhadného človeka s pseudonymom Satoshi Nakamoto. 22. mája 2010 niekto údajne zaplatil 10 000 Bitcoinov za dve pizze (práve odtiaľ názov „Bitcoin Pizza Day“). Cena 1 Bitcoinu pritom bola necelý 1 cent (čiže jedna stotina amerického dolára). Tým človekom bol Laszlo Hanyecz. A pokiaľ by bol ochotný dať za dve pizze 10 000 Bitcoinov v týchto dňoch, kedy hodnota Bitcoinu prekročila 24.000 dolárov, tak jedna pizza by ho vyšla na 120 miliónov dolárov. To by ho zrejme aj prešla chuť. Desaťročný príbeh Bitcoinu ilustruje veľmi dramatickú a turbulentnú cestu k investorom, na ktorej sa búrlivé výšiny striedajú s hlbokými priepasťami. Každopádne táto bláznivá cesta vzrušuje kryptomenových investorov a obchodníkov oveľa viac, ako by človek od priemerne emocionálne vybaveného investora alebo tradera očakával. Dokonca u mnohých nadšencov vykazuje znaky hráčskej vášne. Odborná literatúra (z oblasti gamblingu) vášeň definuje ako veľmi silný citový vzťah vznikajúci často nezávisle na vôli človeka, ktorý sa nedá spravidla ovládať rozumom a je možné ho limitovať len v obmedzenej miere. Rovnako tak je vášeň všeobecne definovaná ako silný a dlhodobý cit, ktorý významne ovplyvňuje chovanie človeka a jeho myslenie; je zdrojom energie, vytrvalosti a vôle prekonávať prekážky a dosiahnuť cieľ. Pri vášni je navyše kvôli vysokej intenzite vniknutého vzťahu utlmenie racionálne podložených autoregulačných schopností ešte viac umocnené. Silné citové stavy sa naviac vyznačujú vznikom silného emočne percepčného filtra, ktorý významným spôsobom narušuje objektivitu percepcie (vnímania a spracovania reality).

Bitcoiny a tulipány

Atraktivita a jedinečnosť Bitcoinu spočíva v jeho úplnej decentralizácii. Evokuje sa tým pocit osobnej (a investičnej) slobody. Celá P2P (peer-to-peer) sieť je zámerne navrhnutá tak, aby nikto, vrátane jej autorov, záujmových skupín alebo vlád, nevedel kryptomenu nijako umelo ovplyvňovať, falšovať, aby nebolo možné zaistiť a skonfiškovať účty s Bitcoinami, kontrolovať tok peňazí alebo generovať infláciu. V sieti neexistuje nijaký centrálny bod, ani nikto, kto by plnil úlohu regulátora alebo rozhodujúcej autority. Bitcoin sa tak dostal do pozície, kedy o ňom mnohí v súčasnosti hovoria ako o digitálnom zlate, rezervnej mene a uchovávateľovi hodnôt, a kedy ho zrejme čaká len jasná budúcnosť a „konečné víťazstvo“ nad regulovanou (fiat) menou. Krátka exkurzia do histórie však ukazuje paralelu, ktorá (ak si odmyslíme neporovnateľný technologický pokrok zaznamenaný od 17. storočia) vzbudzuje minimálne dôvod na tlmenie eufórie a vyššiu mieru pozornosti, či to, čo sa na trhu s Bitcoinom deje, je naozaj výlučne výsledkom pôsobenia prirodzených trhových veličín.

Na jar 1594 sa v Holandskom Leidene podarilo vypestovať prvé tulipány. O rastlinu, ktorá sa do Holandska dostala z Turecka, však nebol koncom 16. storočia takmer žiadny záujem. To sa zmenilo na začiatku 17. storočia, kedy pestovatelia tulipánov začali krížiť jednotlivé farebné odrody. Tým došlo k prudkému rastu ich ceny. Vrchol dosiahla tzv. Tulipánová horúčka v rokoch 1636–1637. V tejto dobe sa už ľudia (investori) nezdráhali kvôli nákupu tulipánových cibúľ predať svoj dom alebo statok. Zvyšovala sa aj cena tulipánových cibúľ. Cibuľa veľmi vzácneho druhu tulipánu „Miestokráľ“ mala napríklad hodnotu 24 vozov s obilím, 8 ošípaných, 4 kráv, 4 sudov piva a 1000 libier masla. V roku 1637 sa objavil prípad výmeny pivovaru v Utrechte (v hodnote 30 000 guldenov) za 3 kusy vzácnych tulipánových cibúľ. Meštiansky dom v Amsterdame sa pritom dal kúpiť približne za 10 000 guldenov. Práve v tejto dobe prevýšila ponuka dopyt a ceny tulipánových cibúľ začali prudko klesať. Po cenovom zlome v roku 1637 sa mnoho ľudí dostalo do ekonomických problémov. Veľa obchodníkov a investorov zbankrotovalo. Napriek tomu sa našlo mnoho takých (vášnivých nadšencov), ktorí si svoje investície do tulipánových cibúľ ponechávali a čakali na cenový obrat. Ten sa však nekonal a tak straty z investícií do tulipánových cibúľ sa začínali počítať pri 90 percentách. Rovnako ako holandskí obchodníci s tulipánmi, aj kryptoinvestori a obchodníci s Bitcoinom ukazujú v súčasnosti svoju chuť na vysoko rizikové a exotické digitálne aktíva a investujú v očakávaní ďalšieho stúpania ceny. Zároveň dúfajú, že budú pritom, keď Bitcoin dosiahne svoj vrchol. A ten vrchol môže byť poriadne vysoko. V blogoch niektorých (aj lokálnych slovenských) expertov na kryptomeny, ktorí dokonca požívajú profesionálnu dôveru, sa napríklad opakovane píše, že pseudoanonymný kvantový obchodník, ktorý si hovorí Plan B, vytvoril investičný model Bitcoin S2F (Stock – to – flow) pričom tvrdí, že rastúci nedostatok Bitcoinu (počet mincí je limitovaný a konečný) zvýši jeho hodnotu a pokiaľ ide o predikciu ceny Bitcoinu, tento model dokonca hovorí, že cena by v tomto cykle mohla dosiahnuť až 288 000 dolárov za 1 Bitcoin. No nekúp to teraz.

Ako sa manipuluje trh

Je pritom nepochybné, že aj na trhu s Bitcoinom dochádza za účelom dosahovania ziskov vybraných skupín investorov k trhovým manipuláciám, ktoré môžu ovplyvniť (a pravdepodobne aj ovplyvňujú) hodnotu Bitcoinu v reálnom čase. Ako uvádza MIT Technology Review už nejaký čas existujú podozrenia, že takmer všetky obchody s Bitcoinami na kryptoburzách sú falošné (fake trades). Práve obavy z manipulácie trhu s Bitcoinom sú hlavným dôvodom prieťahov a meškania schvaľovacích procesov v US Securities and Exchange Commission (SEC), ktoré sa týkajú vytvorenia Bitcoin-based exchange traded fund (ETF). Má ísť o bitcoinové fondy obchodované na burze a z pohľadu investorov a investičných sprostredkovateľov sú tieto ETF vraj už horúčkovito očakávané. Spoločnosť Bitwise, ktorá má sama záujem o schválenie ETF, oznámila americkým regulátorom, že podľa jej zistení 95% objemu všetkých obchodných operácií s Bitcoinom bolo manipulovaných kryptoburzami a nešlo o štandardné obchody. Spoločnosť Bitwise pritom analyzovala 81 búrz a zistila, že 71 z nich vykazovalo znaky umelého (nie skutočného) obchodovania. Jedným zo spôsobov ako vyrobiť požadovaný objem obchodov je technika nazývaná „wash trading“, pri ktorej niekto súčasne nakupuje a predáva to isté aktívum, čiže ide o proces, pri ktorom burza obchoduje sama so sebou, aby vytvorila dojem väčšej likvidity alebo manipulovala s hodnotou obchodovaných aktív. A práve burzy kryptomien majú extrémne silné ekonomické stimuly na zvyšovanie objemov obchodov a manipuláciu trhových cien. Aj keď burzy uvádzali kombinovaný denný objem obchodov na úrovni 6 miliárd dolárov počas štyroch dní vybraného mesiaca, spoločnosť Bitwise zistila, že objem skutočného obchodovania tvoril iba 273 miliónov dolárov.

Systémy pump and dump alebo takzvané „kotolne“ (boiler rooms) sa dlhodobo spájali s konvenčným finančným trhom, pričom v súčasnosti sú vo väčšine rozvinutých krajín a štandardných jurisdikcií postavené mimo zákon. Navyše s prísnymi trestami pre tých, ktorí sa rozhodli zákaz trhovej manipulácie porušiť. Tieto manipulačné schémy sa však začínajú objavovať vo svete kryptomien, ktorý s ohľadom na absolútnu absenciu regulácie a dohľadu, priestor pre manipuláciu priamo ponúka.

V jednoduchosti manipulačné schémy fungujú takto: organizátor - pumper, ktorým môže byť jednotlivec alebo skupina obchodníkov s kryptomenami, koordinuje nákup konkrétnej kryptomeny na burze v konkrétnom čase. Takto organizovaný dopyt zo strany členov skupiny organizátora (pumpera) potom tlačí cenu tejto kryptomeny nahor. K takejto koordinácii dochádza vraj predovšetkým prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram Messenger, a to medzi účastníkmi, ktorí sa pravdepodobne „v reálnom svete“ nepoznajú, avšak vo virtuálnom priestore patria k členom rovnakej skupiny (komunity obchodníkov). Päť dôvodov, prečo je Telegram preferovaný kryptomenovými komunitami, uvádza Bryan Smith na portáli coininsider.com. Správy o odporúčanom nákupe (a zaujímavo rastúcej cene) kryptomeny sa potom šíria ako vírus na sociálnych sieťach a v online diskusných fórach. Pre bežných záujemcov o kryptomeny je pritom ťažké rozlíšiť medzi falošnými správami, ktoré šíria členovia skupiny organizátora a dôveryhodnými oficiálnymi finančnými správami z trhu. Neskúsení investori a FOMO (fear of missing out) investori sa potom hromadne vrhnú na nákup tejto kryptomeny, o ktorej sú presvedčení, že bude ďalším kryptozázrakom, a že na jej nákupe samozrejme dobre zarobia. Členovia skupiny organizátora potom ponúknu (dump) svoje mince týmto novým kupujúcim za nadsadenú cenu ako prví, a ak niekto zarobí, tak sú to práve členovia skupiny organizátora (a nie noví investori). Následne kryptoinvestori bezradne sledujú, ako cena kryptomeny namiesto toho, aby ďalej stúpala, klesá, a zúfalo sa snažia opustiť trh a predať svoje draho kúpené mince. Samozrejme už za nižšiu cenu, za akú ju nakupovali. Celý tento proces sa môže odohrať v priebehu niekoľkých minút. Sofistikovaní investori, finančné inštitúcie a regulované fondy sa preto vyhýbajú týmto druhom neúmerne (až bláznivo) volatilných aktív, kde je navyše v hre aj otázka týkajúca sa elementárnej integrity, pravidiel a dôveryhodnosti trhu s kryptomenami. Podobne fungujú aj manipulácie trhu organizované prostredníctvom call centier - známe ako „kotolne“ (Boiler rooms). Obchodník z call centra (častokrát vyškolený asertívny až agresívny manipulátor) volá potenciálnym súkromným investorom s cieľom presvedčiť ich, aby investovali do kryptomeny, poskytnutím nepravdivých informácií s tvrdením, že kryptomena bude rásť a v krátkom čase zaznamená značné zisky. Akonáhle sa podarí získať dostatok „dôverčivých“ investorov, ktorí predajcovi uverili, a ktorí sa kryptomenu rozhodnú nakupovať, a cena kryptomeny bude dostatočne stúpať, pôvodní investori predajú svoje mince so ziskom skôr, ako sa cena kryptomeny opakovane zrúti a všetci, ktorí v návale investičného očakávania nakupovali draho, zaznamenajú zase len významné finančné straty.

Nie je platforma ako platforma

Trh s kryptomenami ako decentralizovaný a neregulovaný priestor na slobodné obchodovanie s digitálnymi aktívami vygeneroval v posledných rokoch veľké množstvo online investičných a obchodných platforiem, ktoré využívajú na svoju intenzívnu propagáciu všetky nástroje online marketingu. Nie všetky investičné platformy však spĺňajú kritériá korektného nástroja spájajúceho predajcu s kupujúcim, pričom pre bežného investora (záujemcu o investovanie do Bitcoinu) môže byť problematické rozlíšiť, či obchodná platforma, na ktorej sa ocitol, nie je prevádzkovaná len za účelom vylákania investície do kryptomeny a následného obohatenia sa organizátora investičného podvodu alebo sprostredkovateľa, ktorý sa na investičnom podvode podieľa. Množstvo bežných (retailových) investorov je na investície do Bitcoinu a ostatných kryptomien nalákaných prostredníctvom klamlivých a podvodných reklám, ktoré je možné nájsť na sociálnych sieťach a vo vyhľadávačoch. Hoci kľúčové sociálne siete ako Facebook alebo Twitter v súčasnosti už odmietajú inzercie týkajúce sa investovania do kryptomien, naďalej je ale na týchto sieťach možné nájsť klamlivé a podvodné reklamy, ktoré v konečnom dôsledku spotrebiteľa donesú priamo do náruče obchodníkov s kryptomenami.    

Napríklad si prezeráte Facebook alebo čítate online spravodajstvo a narazíte na reklamu s Vašou obľúbenou celebritou a zaujímavým, aj keď nejasným nadpisom o „novej príležitosti“. V online prostredí na Slovensku sa objavujú reklamy typu: Bitcoin je životná príležitosť, pričom táto veta sa spravidla vkladá do úst známej celebrity, ktorú verejnosť registruje ako úspešnú alebo bohatú (Lasica, Kollár, Haščák, Sagan...). Samozrejme ide o podvod, avšak zvedavosť (alebo chamtivosť?) dostane skoro každého. Najmä však toho, kto sa práve zaujíma o investíciu do Bitcoinu s rýchlo rastúcou cenou. Kliknutím na reklamu získate ďalšie informácie. Týmto Vašim kliknutím Facebook alebo Google (ktorý bohužiaľ takéto reklamy doteraz hojne podporuje) alebo ktokoľvek, kto napríklad umiestnil reklamu investičného podvodníka, zarobí malú províziu. Vy sa v zapätí dostanete na internetovú stránku, ktorá na prvý pohľad vyzerá veľmi podobne ako známa internetová spravodajská stránka (napríklad aktuality.sk, cas.sk, topky.sk a pod.). Článok na takejto stránke tvrdí, že celebrita „X“ zarobila veľa peňazí pomocou nového „obchodného robota“ s názvom napríklad „BitcoinBot“ a jeho zázračného softvéru na automatické obchodovanie. Nabáda Vás pritom k tomu, že aj Vy sa môžete stať milionárom v priebehu niekoľkých mesiacov. Stačí vyplniť nižšie uvedený registračný formulár a zadať svoje osobné údaje. Obratom obdržíte e-mail od spoločnosti povedzme „BitcoinBroker“, ktorá vás informuje, že ste práve „podnikli prvé kroky k vstupu do vzrušujúceho sveta online obchodovania.“ Všetko, čo musíte urobiť, je vložiť 250 eur. Čoskoro na to dostanete telefonát od skutočnej osoby zastupujúcej spoločnosť „BitcoinBroker“. Táto osoba, ktorá sa identifikuje ako váš „osobný sprostredkovateľ“, hovorí (spravidla v angličtine, ale jazykové vybavenie obchodníkov môže byť veľmi pestré), že Vám pomôže začať obchodovať. Následne je už na tomto sprostredkovateľovi a na Vás, koľko peňazí (investícií do Bitcoinu) z Vás vytiahne. Samozrejme predtým, ako začnete posielať tomuto sprostredkovateľovi svoje investície, si skúsite cez Google preveriť referencie na spoločnosť „BitcoinBroker“. A tam „chvalabohu“ nájdete množstvo pozitívnych recenzií a spravodajských správ o tejto spoločnosti. Pozitívny obsah a pozitívne recenzie tam však v skutočnosti umiestnila marketingová spoločnosť napríklad „BitcoinAdvertising“ pracujúca pre spoločnosť „BitcoinBroker“. Marketingová spoločnosť „BitcoinAdvertising“ totiž za státisíce (až milióny) eur nakúpila pre „BitcoinBroker“ reklamný priestor a hlavne kľúčové slová (dôležité pri vyhľadávaní) na Googli, prípadne iných vyhľadávačoch, ktoré Vás už nasmerujú na „správne“ webové stránky spoločnosti „BitcoinBroker“ s dostatočne pozitívnym a motivačným obsahom. Výsledok je teda taký, že ste sa práve zaregistrovali u offshore obchodníka, ktorý si s Vašimi investíciami môže robiť čo chce. Pokiaľ Vami investované peniaze obchodník reálne umiestňuje na trh za účelom nákupu kryptomeny alebo iného aktíva (napríklad často ide o CFD – Contract for Difference), hrozí Vám len finančná strata z obchodovania, avšak ak ide o organizátora cezhraničného investičného podvodu, Vaše investície skončia na súkromných účtoch členov zločineckej skupiny. Týmto firmám sa hovorí aj „továreň na podvody“. Nebezpečenstvo týchto podvodných firiem je znásobené tým, že zamestnávajú extrémne kvalifikovaných operátorov (obchodníkov), ktorí sú schopní investorov presvedčiť, aby si na investície do Bitcoinu zobrali dokonca pôžičky alebo načreli do úspor širokej rodiny. To, že s Vašimi osobnými údajmi sa následne ešte ďalej obchoduje a sú za odplatu poskytované ďalším investičným podvodníkom, je pritom už bežný štandard.

Vlci z kyjevského Mandarine Plaza

Začiatkom tohto roka zverejnila organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) s mediálnymi partnermi z celého sveta sériu vyšetrovaní, ktoré odhalili, ako stovky ľudí prišli o svoje celoživotné úspory a dôchodky prostredníctvom podvodov s falošnými investíciami predávaných prostredníctvom call centier na Ukrajine, ktoré prevádzkuje spoločnosť Milton Group. Spoločnosť sídlila v luxusnom kyjevskom nákupnom centre Mandarine Plaza. Táto skupina bola tiež prepojená s call centrami v Gruzínsku a Albánsku a je v súčasnosti predmetom rozsiahleho policajného vyšetrovania v rámci celej EÚ. Pri týchto podvodoch prišli o 60 miliónov EUR tisíce dôverčivých investorov (často obyčajných ľudí) z Európy, Ameriky a Austrálie. Aj zo Slovenska. Poškodení, s ktorými hovorilo OCCRP, boli často zmätení a nerozumeli tomu, ako sa vôbec dostali k podvodným investíciám skupiny Milton Group. Mnohí uviedli, že ich prvý kontakt bol práve prostredníctvom online reklám so známymi osobnosťami, a to najmä tých, ktoré videli na Facebooku. OCCRP a jej partneri sa zaregistrovali na 20 rôznych „bitcoinových“ stránkach, na ktoré sa preklikli cez klamlivé online reklamy na Googli a sociálnych sieťach, a ktoré sľubovali automatizované obchody s kryptomenami. Po registrácii nasledovala vždy už len komunikácia s konkrétnym obchodníkom. Po údajne špičkovom obchodnom softvéri nezostalo ani chýru ani slychu. V jednom z investičných rozhovorov mysteryshoppera s obchodníkom sa obchodník priznal, že obchodovanie prostredníctvom kryptorobotov je fingované a táto informácia slúži len na lákanie neinformovaných alebo dezorientovaných investorov. Na tieto platformy (Bitcoin Revolution, Bitcoin Evolution alebo BitcoinPRO), ktoré sú len falošnými webovými stránkami vydávajúcimi sa za robotov na obchodovanie s kryptomenami a v skutočnosti fungujú ako agregátor a distribútor osobných údajov záujemcov o investovanie do Bitcoinu, upozornila verejnosť ešte v apríli Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej sú tieto platformy propagované prostredníctvom rôznych internetových stránok. Platformy sú na internete  komunikované aj inými  formami reklamy a reklamnými článkami. Podľa NBS reklama nabáda slovenských spotrebiteľov k investovaniu, sľubuje vysoké výnosy, pričom v reklame investovanie odporúčajú viaceré známe osobnosti. NBS nevylučuje, že v danom prípade môže ísť o klamlivú reklamu. Internetové stránky, ktoré propagujú tieto platformy sa pritom vyvíjajú (vznikajú a zanikajú) veľmi dynamicky. Len pre informáciu a pre výstrahu treba dodať, že tieto platformy stále fungujú.

Pozri, kto to hovorí...

Je nepopierateľné, že Bitcoin je v súčasnosti (možno aj vďaka atmosfére a situácii vyvolanej pandémiou koronavírusu) investičným fenoménom. Vo verejnom online priestore však dominuje prevaha „príliš“ pozitívnych až motivačných článkov, blogov, analýz, rozhovorov, ktoré zväčša Bitcoin adorujú ako perspektívny investičný nástroj a budúceho uchovávateľa hodnôt. Prirovnávajú ho k zlatu. Práve preto treba sledovať to, kto o Bitcoine rozpráva alebo píše. Spravidla ide o osoby podnikajúce v oblasti obchodovania s Bitcoinom, prevádzkovania služieb bitcoinových peňaženiek alebo prevádzkovania služieb bitcoinovej zmenárne. Čiže osoby, ktoré na obchodovaní s Bitcoinom zarábajú a na propagovaní obchodov majú vlastný ekonomický záujem. Ak zoberieme do úvahy, že Bitcoin nemá fyzickú protihodnotu, jeho cena je extrémne kolísavá a jeho bezpečnosť skladovania je závislá na krehkosti technologického riešenia obchodníka s kryptomenou a jeho odolnosti voči útokom kyberzločineckých skupín, tak prirovnanie k zlatu dosť kríva. Je to ako porovnávať sklenenú guľu a mydlovú bublinu. Zvonka vyzerajú skoro rovnako, ale skúste ich chytiť do ruky.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prokuratúra chystá oslabenie boja s extrémizmom, ktorý chcela vláda ako prioritu

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.


Už ste čítali?