Zo Slovenska Singapur nebude. V rebríčku konkurencieschopnosti nás už dobieha aj Rusko.

Autor: Martin Bohoš | 20.10.2020 o 17:25 | Karma článku: 3,40 | Prečítané:  431x

Problém živelného prístupu politikov k prijímaniu zákonov a ich noviel komplikuje podnikateľské prostredie na Slovensku už 30 rokov. Zatiaľ si s ním neporadila žiadna z vládnych garnitúr.

Ministerstvo hospodárstva ešte v roku 2011 predstavilo súbor 100 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia pod názvom "Projekt Singapur", ktoré mali podnikateľom na Slovensku ušetriť viac ako 100 miliónov eur ročne. "Realizácia týchto opatrení je jednou z mojich osobných politických priorít," povedala vtedy pri prezentácii projektu Singapur predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. "Chceme dosiahnuť taký výsledok, aby sa Slovensko v hodnotení vhodnosti a výhodnosti podnikateľského prostredia ocitlo v prvej pätnástke krajín na celom svete. Preto nie je náhoda, že iniciatíva má názov Singapur," podotkla premiérka.

Po takmer desiatich rokoch a dvoch volebných obdobiach vieme, že projekt Singapur „zomrel do roka a do dňa“ a tiež vieme, že problém s neprehľadnou, zložitou a často sa meniacou legislatívou stále patrí k dominantným prekážkam, ktoré pri hodnotení podnikateľského prostredia na Slovensku opakovane zmieňujú zástupcovia podnikateľských organizácií.

Každý tretí podnikateľ nedokáže fungovať bez porušenia zákona

Keď v roku 2019 robilo Združenie podnikateľov Slovenska prieskum názorov na kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku, ukázalo sa, že každý tretí podnikateľ nedokáže fungovať bez porušenia zákona. Dôvodom sú najmä ich časté zmeny, ktoré podnikatelia nestíhajú sledovať, nejednoznačnosť zákonov a ich obrovské množstvo. Podnikatelia často ani nevedia identifikovať všetky zákony, ktoré ich podnikanie regulujú. Malí a strední podnikatelia sa tiež vyjadrili, že kvalita podnikateľského prostredia sa zhoršuje. Napriek viacerým vládnym „antibyrokratickým“ balíčkom a deklaráciám politikov, má väčšina oslovených podnikateľov pocit, že podmienky pre podnikanie sú horšie ako v čase, keď s podnikaním začínali. „Podnikateľské prostredie sa nachádza v natoľko zlom stave, že jediným spôsobom, ktorý môže priniesť citeľné zlepšenie podmienok pre podnikanie je radikálne zníženie množstva regulácií spolu s radikálnym znížením administratívneho zaťaženia“, konštatoval pre Trend v roku 2019 Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska, ktorý je v súčasnosti štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva. 

Legislatívny oceán

Na Slovensku je počas jedného volebného obdobia (ktoré spravidla trvá 4 roky) prijatých asi 500 nových zákonov a novelizácií existujúcich zákonov. Od roku 1993 je to cca 3800 zákonov vrátane priamych aj nepriamych (pre podnikateľov prakticky neodsledovateľných) noviel zákonov. Na základe každého zákona môžu byť zo strany príslušného štátneho orgánu vydané vyhlášky, nariadenia, opatrenia, metodické pokyny, usmernenia, stanoviská atď., ktoré detailne upravujú spôsob plnenia konkrétnych zákonných povinností, a ktorých neznalosť štát neospravedlňuje. To znamená, že občania, ale hlavne podnikatelia a firmy, plávajú v legislatívnom oceáne, ktorý tvorí viac ako 10.000 právnych predpisov a regulácií. Je preto ozajstnou (hoci neželanou) výzvou pre každého podnikateľa nájsť spôsob, ako predísť permanentnému riziku vysokých finančných pokút a iných likvidačných sankcií z dôvodu nedostatočnej znalosti stoviek zákonných povinností a z dôvodu neplnenia regulačných požiadaviek štátnych orgánov. Mať svoj biznis permanentne zosúladený s platnými zákonmi a povinnou reguláciou je v súčasnosti bez pomoci právnych, legislatívnych a ekonomických špecialistov a expertov na Compliance takmer nemožné. Teda pokiaľ sa podnikateľ nerozhodne takéto riziko dobrovoľne akceptovať ako prijateľné.

Sme krajina trestov a sankcií  

Prístup štátu voči podnikateľom je od čias transformácie ekonomiky v deväťdesiatych rokoch stále viac perzekučný ako preventívno-motivačný. Na rozptýlenie pochybností, že to tak naozaj je, stačí uviesť pár príkladov.

Ste držiteľmi naozaj všetkých platných úradných povolení a licencií, ktoré potrebujete k Vášmu podnikaniu? Ak nie, Vaše podnikanie je vysoko rizikové a môžete ako firma, aj ako člen štatutárneho orgánu, čeliť priestupkovému alebo trestnému konaniu pre neoprávnené podnikanie. Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá napríklad prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do výšky 3.319 EUR. V prípade neoprávneného podnikania, ktorého sa tým dopustíte, je možné podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody na jeden rok, ak sa neoprávnene podniká v malom rozsahu. Horná hranica trestnej sadzby je dokonca až osem rokov.

Ste si istí, že všetky údaje o Vašej firme a o členoch štatutárnych a dozorných orgánov a o konečných užívateľoch výhod sú zapísané vo všetkých potrebných registroch a evidenciách a sú aj aktuálne, úplné a pravdivé? Ak nie, Vaše podnikanie je vysoko rizikové a môžete čeliť sankčným postihom zo strany príslušných štátnych orgánov. Napríklad nesplnenie povinnosti zápisu údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra predstavuje hrozbu uloženia pokuty až do výšky 3.310 EUR. V prípade registra partnerov verejného sektora môžu sankcie dosiahnuť pre firmu 1.000.000 EUR a pre člena štatutárneho orgánu pokutu až do výšky 100.000 EUR.

Poznáte zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb? Tak viete, že by ste mali mať spracovaný Compliance program (program dodržiavania súladu s pravidlami) ako ochranný štít pred trestnou zodpovednosťou Vašej firmy, ináč je Vaše podnikanie vysoko rizikové a Vaša firma môže v dôsledku excesu (zlyhania) Vášho zamestnanca čeliť trestnému konaniu a uloženiu jedného z nasledovných druhov trestov: zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, prepadnutie veci, peňažný trest, zákaz činnosti, zákaz prijímať dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní ale aj napríklad zverejnenie odsudzujúceho rozsudku.

Podarilo sa Vám v minulosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne oneskorene alebo ste si zabezpečovali vo firme pracovnú silu na ústnu dohodu, na živnosť alebo formou kamarátskej výpomoci? Vaše podnikanie môže byť vysoko rizikové a môžete ako firma, aj ako člen štatutárneho orgánu, čeliť sankčnému konaniu pre nelegálne zamestnávanie. Pokuta pre právnickú osobu je do 200.000 EUR a do úvahy prichádza aj možný trest zápisu do verejne dostupného zoznamu zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a s tým spojený zákaz čerpania dotácií ako aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

Hoci svoju firmu zrejme nepoužívate na pranie špinavých peňazí, povinnosť mať spracovaný Program vlastnej činnosti v oblasti ochrany spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a plnenie povinností podľa príslušného zákona (akou je identifikácia a preverovanie klientov, ustanovenie „určenej osoby“ a pravidelné školenia zamestnancov) sa týka aj Vás. Ak ste o tom nevedeli, Vaše podnikanie je vysoko rizikové a môžete ako firma, aj ako člen štatutárneho orgánu, čeliť priestupkovému alebo trestnému konaniu pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Pokuta pre člena štatutárneho orgánu je do výšky 3.319 EUR, pokuta pre právnickú osobu je do výšky 1.000.000 EUR a tiež odobratie oprávnenia na podnikanie.

A nedá sa opomenúť ani magická skratka GDPR. Tak teda, máte zavedený systém ochrany osobných údajov a dodržiavate ďalšie povinnosti podľa Nariadenia GDPR a podľa zákona o ochrane osobných údajov ako sú napríklad: plnenie informačných povinností, ustanovenie „zodpovednej osoby“ a pravidelné školenia zamestnancov? Ak nemáte, Vaše podnikanie je vysoko rizikové a môžete ako firma aj ako člen štatutárneho orgánu čeliť priestupkovému alebo trestnému konaniu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. Pokuta pre člena štatutárneho orgánu je do výšky 10.000 EUR, pokuta pre právnickú osobu je do výšky 20.000.000 EUR alebo 4 % z celosvetového obratu.

A tak by sa dalo pokračovať. Dôvod pre uloženie sankcie sa v slovenskom legislatívnom systéme jednoducho nájde vždy a prakticky u každého podnikateľa.

Recept na zlepšenie podnikateľského prostredia: koniec „triedneho boja“ a právny štát

História opakovane ukazuje, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, a teda že aj dobre mienené „politické“ zmeny dokázali podnikateľskému prostrediu skôr uškodiť. Uvádza sa to aj v publikácii Námety pre možnosti zlepšenia podnikateľského prostredia pre Programové vyhlásenie vlády na obdobie 2020 – 2024, ktoré vypracovala Republiková únia zamestnávateľov. Deje sa tak hlavne pre chaotické, alebo dokonca protichodné procesy pri prijímaní zákonov, ktoré sú v niektorých prípadoch nevykonateľné, ale napriek tomu je ich „nevykonanie“ zo strany štátu sankcionované. Výrazným a dlhodobo pretrvávajúcim problémom je aj príprava zákonov „od stola“, bez dôkladnej prípravy dopadových štúdií, či odbornej komunikácie so zástupcami dotknutých strán. Do zákonov sú mnohokrát politicky natlačené finančné sankcie v rozpore so zásadou proporcionality, ktoré však nie sú podložené žiadnymi relevantnými analýzami, ktoré by odôvodnili ich výšku a viac-menej sa ich výška licituje len na politickej linke ministerstvo – vláda - parlament. Štát by mal zaviesť a dodržiavať systematický partnerský dialóg v oblasti pripravovaných legislatívnych zmien so zásadnými dopadmi na podnikateľské prostredie a zabezpečiť transparentný legislatívny proces prijímania právnych noriem, osobitne v prípade tzv. poslaneckých návrhov predkladaných priamo v parlamente, kde často absentuje akákoľvek forma odbornej diskusie. Notoricky chýbajúce dopadové štúdie musia byť pripravované nezávisle – na expertnej báze a na základe reálnych dát – a musia sa stať nevyhnutnou súčasťou schvaľovacích procesov. Aj s ohľadom na uvedené by bolo mimoriadne vhodné upraviť zákon o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite), v ktorom by sa jasnejšie definovali práva a povinnosti jednotlivých strán, resp. to, kto tieto strany vôbec tvorí. Každá vláda na Slovensku sa za posledných tridsať rokov hlásila k dodržiavaniu zásad právneho štátu. Je však nutné bohužiaľ konštatovať, že vo vzťahu k podnikateľskému sektoru išlo a ide mnohokrát len o verbálnu deklaráciu alebo vágne prísľuby. Od dobre fungujúceho právneho štátu sa v praxi napríklad očakáva, že v prípade, ak existuje viacero výkladov alebo postupov pri uplatňovaní verejnoprávnej normy, je nutné zvoliť ten, ktorý čo najmenej negatívne zasahuje do základných práv a slobôd súkromných osôb. Ide o elementárny princíp demokratického právneho štátu, vyjadrujúci prioritu jednotlivca a jeho slobody pred štátom. V súčasnosti ale dominuje opačný, etatistický prístup, ktorý vychádza z akéhosi pomyselného historického „triedneho boja“ proti podnikateľskej vrstve.  

Slovensko prešľapuje na mieste

Téma pandémie momentálne prebíja všetky rozumné a konštruktívne spoločenské a ekonomické témy a práve podnikateľský sektor malých a stredných firiem navyše čelí abnormálnemu existenčnému tlaku zo strany štátu (samozrejme v záujme ochrany zdravia a životov občanov). V plnej nahote sa však odkrýva narastajúci etatistický model riešenia problémov vyjadrený plošným a kolektívnym obmedzovaním základných práv a slobôd občanov, vysoká až „patologická“ miera regulácie a legislatívneho chaosu a z toho plynúca „policajná“ byrokracia (kde pomoc a ochranu nahrádza dozor a trest). V poslednom rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (za rok 2019) sa Slovensko umiestnilo na 42. mieste. V porovnaní s predchádzajúcim rokom kleslo v rebríčku o jednu priečku. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Prvé miesto obsadil Singapur, druhé sú Spojené štáty americké a tretí Hong Kong.

A hoci to na Singapur ani na prvú pätnástku teraz zďaleka nevyzerá, je na čase sa pohnúť z miesta, najmä ak nám na krk začína dýchať taký „gigant“ v oblasti budovania demokracie, právneho štátu a férovej hospodárskej súťaže, akým je Rusko.

 

 

ZDROJ:

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/105828/Projekt-SINGAPUR-podnikatelom-v-SR-usetri-mil-eur-rocne

https://www.trend.sk/financie/kazdy-treti-podnikatel-hovori-nedokaze-fungovat-bez-porusenia-zakona

https://ruzsr.sk/app/webroot/CmsPlugin/files/PKSD_AV/RUZ_AV_Namety_pre_moznosti_zlepsenia_podnikateskeho_prostredia.pdf

https://www.alianciapas.sk/wp-content/uploads/2019/10/02-GCR-rebricek-WEF2019.pdf

https://www.alianciapas.sk/wp-content/uploads/2019/10/04-The-Global-Competitiveness-Report-2019.pdf

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?