Keď biznis robia ctihodné bankové domy. Siaha škandál FinCEN Files aj na Slovensko ?

Autor: Martin Bohoš | 7.10.2020 o 17:27 | Karma článku: 9,49 | Prečítané:  3395x

Uniknuté dokumenty z amerického Financial Crimes Enforcement Network ukazujú, ako veľké banky profitujú na globálnom praní špinavých peňazí.

Päť z najväčších bánk na svete, vrátane JPMorgan Chase, HSBC a Deutsche Bank, je zapletených do obrovského škandálu. V rokoch 1999 až 2017 sa tieto ctihodné bankové domy podieľali na praní špinavých peňazí obludných rozmerov, ktoré dosiahlo objem až 2 bilióny dolárov.

Uniknuté dokumenty z FinCEN

Novinári z celého sveta analyzovali šestnásť mesiacov tisíce uniknutých dokumentov z Financial Crimes Enforcement Network (FinCEN). FinCEN je úrad amerického ministerstva financií, ktorý zhromažďuje a analyzuje informácie o finančných transakciách s cieľom bojovať proti národnému a medzinárodnému praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným finančným zločinom. Projekt zastrešil americký spravodajský portál Buzzfeed News, ktorý dokumenty získal a následne ich zdieľal s Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov (International Consortium of Investigative Journalists) a s viac ako 100 spravodajskými organizáciami v 88 krajinách. Viac ako 400 novinárov dostalo na analýzu tisíce dokumentov z interného prostredia amerického ministerstva financií, v rámci ktorých odhalili a ďalej skúmali ako giganti západného bankovníctva točia bilióny dolárov v podozrivých transakciách, na ktorých sa na jednej strane obohacovali (cez bankové poplatky) priamo tieto banky a ich akcionári, na druhej strane tým však tieto banky umožňovali (väčšinou v súlade s platnými zákonmi) legalizovať príjmy z trestnej činnosti napríklad teroristom, podvodníkom, skorumpovaným politikom, bielym golierom a drogovým kráľom. Jednoducho svojim klientom. Vládne orgány USA sa pritom ocitli v pozícii pozorovateľa a štatistu bez možnosti takéto správanie bánk reálne stopnúť, resp. následne aspoň účinne potrestať.
 

Obchod so spravodlivosťou

Americká legislatíva, ktorá mala zabrániť páchaniu závažnej finančnej kriminality, akou pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu nepochybne je, naopak umožnila, aby tento druh finančnej kriminality bez väčších prekážok prekvital. V rámci amerického bankového systému totiž platí, že pokiaľ banka podá hlásenie o podozrivých aktivitách klienta (tzv. SAR – Suspicious Activity Report), čo je obdoba nášho hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii, vytvára si istý druh imunity (nepostihnuteľnosti), a to aj v prípade, ak by bolo namieste vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči banke alebo jej predstaviteľom za napomáhanie pri kriminálnych aktivitách jej klientov. Fungovalo to zároveň v praxi tak, že hoci banka hlásenie (SAR) podala, v samotných obchodných aktivitách s toxickým klientom pokračovala ďalej.

FinCEN, ako príslušný úrad amerického ministerstva financií, takéto hlásenia o podozrivých aktivitách (SAR) zhromažďuje v miliónoch, pričom ich v zmysle platnej legislatívy sprístupňuje aj ďalším americkým orgánom, najmä orgánom činným v trestnom konaní a orgánom finančného spravodajstva. Ak vo výnimočných prípadoch americké vládne orgány zakročia proti bankám práve z dôvodu páchanej finančnej kriminality, ktorá vyplýva zo zaslaných hlásení bankami, nastupuje namiesto tvrdých policajných razií a zatýkania členov manažmentu vyjednávanie o obchode so spravodlivosťou. Ide o tzv. dohody o odloženom stíhaní, kde sa vládne orgány zaväzujú nechať banku a jej manažérov na pokoji (a na slobode), pokiaľ banka splní požadované nároky vládnych orgánov spravidla vyjadrené vysokou sumou peňažnej pokuty. To, že tento „obchod so spravodlivosťou“, vyznieva ako legalizovaná forma obludného podplácania vládnych orgánov zo strany „pristihnutej“ banky, je skôr sprievodným folklórom, ktorý k biznisu veľkých bánk odjakživa patril a stále patrí, horšie však v konečnom dôsledku je neúčinne vyvodzovanie zodpovednosti voči banke, ktorá tak nemá motiváciu a dôvod od takéhoto správania v budúcnosti upustiť. To je zrejmé napríklad aj z toho, že potom, čo boli banky ako JPMorgan Chase, HSBC, Standard Chartered, Deutsche Bank a Bank of New York Mellon penalizované (avšak bez vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti) za nedostatočné opatrenia na úseku ochrany pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, okamžite po zaplatení pokút pokračovali v realizácii podozrivých transakcií toxických klientov, akoby sa nič nestalo. Podľa analýzy portálu BuzzFeed News uzavrelo s americkou vládou od roku 2010 najmenej 18 finančných inštitúcií dohody o odloženom trestnom stíhaní a z nich najmenej štyri banky znovu a rovnakým spôsobom porušili zákon. A opakovane dostali len pokutu. Vláda teda reagovala na tento druh opakovaného závažného pochybenia obnovením dohody o odloženom trestnom stíhaní - čo bol pritom penalizačný nástroj, ktorý zlyhal už v prvom „kole“.

Čo „vyplávalo“ z uniknutých dokumentov

Vyšetrovanie uniknutých hlásení a dokumentov z FinCEN napríklad ukázalo, že:

  • klientom spoločnosti Standard Chartered bola burza Al Zarooni z Dubaja, ktorá bola neskôr obvinená z prania špinavých peňazí pre teroristickú organizáciu Taliban. V rokoch, keď bola burza Al Zarooni váženým zákazníkom Standard Chartered, uskutočňovali ozbrojenci Talibanu násilné útoky, pri ktorých zomierali stovky civilistov a vojakov.
  • Hongkonská pobočka HSBC umožnila spoločnosti WCM777, ktorá podvodne podnikala systémom Ponziho schémy, presunúť viac ako 15 miliónov dolárov, a to aj napriek tomu, že tejto spoločnosti bol v tom čase uložený zákaz pôsobenia už vo viacerých štátoch. Podľa niektorých úradov išlo pri WCM777 o podvod, v ktorom bolo ukradnutých investorom najmenej 80 miliónov dolárov. Majiteľ spoločnosti WCM777 použil spreneverené peniaze investorov na nákup dvoch golfových ihrísk, veľkého kaštieľa, diamantov a práva na ich ťažbu v Sierra Leone.
  • Bank of America, Citibank, JPMorgan Chase, American Express a ďalšie banky kolektívne spracovávali transakcie v miliónoch dolárov pre rodinu Viktora Khrapunova, bývalého starostu najľudnatejšieho mesta Kazachstanu, a to aj po vydaní červeného varovania o jeho zatknutí Interpolom. Khrapunov, ktorý medzitým utiekol do Švajčiarska a tvrdil, že obvinenia voči nemu boli politicky motivované, bol v neprítomnosti odsúdený za obvinenia, ktoré zahŕňali úplatky a podvody s mestským a verejným majetkom

Vypláva toho však samozrejme oveľa viac. Takéto a podobné príbehy budú bohužiaľ v stovkách.  

Sú v kauze FinCEN Files zaplatené aj slovenské banky?

Z údajov, ktoré sú verejne dostupné, vyplýva, že zo slovenských bánk sa v uniknutých hláseniach spomína len Československá obchodná banka a.s., v prípade ktorej hlásenie (SAR) iniciovala Bank of New York Mellon. V prípade ČSOB bolo reportovaných celkovo 19 transakcií, z ktorých 1,657 milióna dolárov pripadá na kreditné transakcie (ktoré ČSOB obdržala z inej banky, napr. z lotyšských bánk Rietumu Bank a Norvik Banka JSC a z cyperskej banky Hellenic Bank) a 1,291 milióna dolárov pripadá na debetné transakcie (ktoré ČSOB odosielala inej banke, konkrétne privátnej švédskej banke SEB Bank). Pokiaľ však ide o české banky, databázy ICIJ ukazujú, že reportovaných úradu FinCEN bolo spolu až 250 transakcií, pričom na účty českých bánk bolo prijatých 72,062 milióna dolárov a z účtov českých bánk odišlo 22,294 milióna dolárov. Medzi reportovanými transakciami je napríklad aj banková operácia z 23. októbra 2015, kedy na účet českej PPF Banky bolo pripísaných 3,397 milióna dolárov z J&T Bank and Trust Inc., ktorá je medzinárodnou bankou a správcom aktív so sídlom na Barbadose. Podľa oficiálnej webovej stránky J&T Bank and Trust Inc. ponúka rôzne riešenia správy majetku prispôsobené potrebám jednotlivcov a spoločností s vysokým čistým imaním.

Kauza FinCEN Files zatiaľ prevyšuje všetky predchádzajúce úniky citlivých údajov

V posledných rokoch došlo viackrát k veľkému úniku citlivých finančných a právnych informácií. Spomenúť možno kauzy ako:

  • 2017 Paradise Papers – išlo o obrovský objem uniknutých dokumentov od zahraničného poskytovateľa právnych služieb Appleby a poskytovateľa podnikových služieb Estera. Odhalené boli zahraničné finančné obchody politikov, celebrít a podnikových manažérov.
  • 2016 Panama Papers - uniknuté dokumenty právnickej firmy Mossack Fonseca ukázali, akým spôsobom bohaté a solventné osoby z celého sveta využívali zahraničné daňové režimy vo svoj prospech.
  • 2015 Swiss Leaks - dokumenty zo švajčiarskej privátnej banky HSBC ukázali, ako táto banka využívala zákony o bankovom tajomstve vo Švajčiarsku, aby pomohla svojim klientom vyhnúť sa daňovej povinnosti.
  • 2014 LuxLeaks - obsahoval dokumenty audítorskej a účtovnej spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktoré ukázali, že veľké spoločnosti (asi 300 medzinárodných spoločností) využívali daňové schémy v Luxemburgu na zníženie (optimalizáciu) ich daňovej povinnosti.

V prípade úniku súborov z FinCEN ide o zhruba 2100 uniknutých hlásení (SAR), ktoré sa týkajú veľkého počtu bánk, čo je svojím rozsahom bezprecedentný únik prísne strážených citlivých informácií o bankových operáciách. Verejný záujem na celosvetovej medializácii zistení z uniknutých dokumentov FinCEN ale zrejme prevažoval nad bezpečnostnými rizikami, na ktoré FinCEN po ich zverejnení ihneď upozornil (ohrozenie národnej bezpečnosti USA, bezpečnostné riziká pre banky a ich zamestnancov, ktorí podozrivé zistenia reportovali a negatívny reputačný dopad na globálne banky). V budúcnosti je však potrebné počítať s tým, že dôsledkom takéhoto masívneho úniku citlivých bankových údajov, ktoré sa nikdy nemali dostať mimo FinCEN, bude aj „vačšia autocenzúra“ bánk a ich AML officerov pri posudzovaní opodstatnenosti podávania hlásení, keďže premisa „bez obáv natrite klienta, ten sa o tom nikdy nedozvie“ už po tejto kauze neplatí.

Namiesto epilógu

Hoci intenzitu kauzy FinCEN Files zatiaľ prekrýva aktuálna koronakríza, postupné odhaľovanie detailov z uniknutých dokumentov bude prinášať nové závažné zistenia (a často zvrátené príbehy o chamtivosti a organizovanom zločine), ktoré budú odhaľovať neuveriteľné defekty vo fungovaní interných procesov veľkých a stredných bánk a tiež pokrytectvo a nízke etické štandardy vládnych orgánov pri vyvodzovaní zodpovednosti (najmä trestnoprávnej) voči top manažérom bankových domov. Na jednej strane štáty presviedčajú svojich občanov, že správanie bánk je prísne regulované a kontrolované, a teda čestné a bezpečné, na druhej strane štáty s bankami, v prípade ak flagrantne porušia zákony v oblasti prania špinavých peňazí, začnú len nesmelé vyjednávanie o výške „výkupného“ prostredníctvom „čudných“ dohôd o odloženom stíhaní a na vyvodzovanie skutočnej zodpovednosti úplne rezignujú. Priamo úmerne poklesu dôvery obyvateľstva voči regulovaným bankovým inštitúciám a bankovému systému však budeme svedkami „bláznivého“ presunu klientov a finančných aktív do (zatiaľ) neregulovaného sektoru obchodovania s kryptomenami. A to bude (a pravdepodobne už aj je) v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu iné eldorádo.

 

Zdroje:

https://www.icij.org/

https://www.buzzfeednews.com/article/jasonleopold/fincen-files-financial-scandal-criminal-networks

https://www.buzzfeednews.com/article/jasonleopold/fincen-files-8-big-takeaways

https://www.buzzfeednews.com/article/anthonycormier/hsbc-money-laundering-drug-cartels

https:// www.bbc.com/news/amp/uk-54226107

https://www.theguardian.com/us-news/2020/sep/20/leak-reveals-2tn-of-possibly-corrupt-us-financial-activity

https://www.icjk.sk/74/FinCEN-Files-Uniknute-tajne-dokumenty-ukazuju-ze-banky-na-celom-svete-zlyhavaju-v-boji-proti-praniu-spinavych-penazi-

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščák strávil noc za mrežami. Môže tam pobudnúť dlhšie

Po zásahu sa vzdal výkonných funkcií v Pente. Ostáva spolumajiteľom.


Už ste čítali?